Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV
Aktuality
11.01.2021

Pandémia nám stále nedovolí stretávať sa, tak ani v sobotu nebudeme môcť privítať a začať nový turistický rok tradičnou novoročnou turistikou.
Aj schôdza bude neskôr, dáme vedieť ak to bude možné.
Členské môžete platiť na účet, alebo hotovosťou mne, ostáva nezmenené 20€. Termín je koniec februára 2021.
Čo môžeme spraviť je zvoliť farbu trička pre tento rok, píšte na web alebo na FB. 

Návštevnosť
Celkom: 621900
Január: 1212
Dnes: 32
Online: 2

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 13

Strana [ 1 ] [ 2 ]
06.02.2021 VEĽKÁ FATRA – ZIMNÁ KRÍŽNA 1574m

Dátum konania: 06.02.2021
Trasa:

Turecká žtz 00:30 - Salašky – 01:50 Pod Líškou – 00:55 Krížna – 00:40 Pod Líškou – 01:10 Salašky – 00:20 Turecká

prevýšenie : 965 m, dĺžka: 10,0 km, čas: 05:25 hod

Krížna - vetrom ošľahaná
Rozložitá pyramída Krížnej podopiera hrebeň VF na južnom okraji jeho hôľnej časti neďaleko najvyššieho vrchu pohoria – Ostredka. Doširoka rozprestiera chápadlá jemne modelovaných hrebeňových rázsoch, ktorým len v pazuchách vyrastajú roztratené hrčky skalísk – zatúlané trosky chočského príkrovu. Jej lysé temeno, vymodelované z mäkkých flyšových hornín križňanského príkrovu, s charakteristickou čiapočkou telekomunikačnej stanice, sa temer dokonale schováva za hradby vrchov. Na vrchole Krížnej sa do Vás oprie svieži vetrík, nuž si pritiahnete zips vetrovky a pomaly schádzate hrebeňom ku Kráľovej studni. Tam na Vás už iste čaká kráľ Matej prezlečený za nenápadného pútnika, turistu alebo poľovníka. Skúste ho ponúknuť dúškom sviežej vody z tunajšieho prameňa. Ak Vás neobdaruje mešcom dukátov, ostane Vám cestou dole ešte dosť času na objavovanie tajných pokladov tohto neobyčajného kúta.
Mohutný hôľny vrch Krížna je jedným z najznámejších a najvyhľadávanejších vrchov Veľkej Fatry. Čo sa výšky týka, je v poradí tretím najvyšším po Ostredku a Frčkove. Vyššie polohy Krížnej sú pokryté typickými horskými lúkami, miestami i porastami kosodreviny. Na vrchole, v ktorom sa – čo je svojím spôsobom raritou – zbiehajú až štyri horské hrebene, nachádza neveľký areál s vojenskými objektmi. Z vrcholu sa naskytá prekrásny panoramatický výhľad. Za priaznivého počasia odtiaľto vidno bezmála polovicu Slovenska. Úbočia Krížnej sú v zime mimoriadne lavinózne, vďaka čomu sa tento vrch nazýva i „matkou lavín“. V roku 1924 sa z neho uvoľnila jedna z najväčších lavín v našich dejinách, jej čelo dosahovalo výšku 35 m a jej sneh sa celkom roztopil až po troch rokoch.

Dĺžka trasy: 10.00 km
Prevýšenie: 965 m

10.04.2021 CEROVÁ VRCHOVINA – HAJNÁČKA, STEBLOVÁ SKALA

Dátum konania: 10.04.2021
Trasa:

Hajnáčka 0:30 - zrúcanina hradu žtz 0:30 - Planina Ladoš 0:30 - Zaboda 0:20 - Pod Zabodou ztz 0:40 - Steblová skala 0:30 - Pod Zabodou ztz 0:45 - Ragáč 1:00 - Hajnáčka

prevýšenie : 965 m, dĺžka: 14,0 km, čas: 05:00 hod

Hrad Hajnáčka
Na oblom zalesnenom čadičovom vŕšku priamo uprostred obce Hajnáčka čnejú z hustej zelene zvyšky rovnomenného hradu. Gotická pevnosť z polovice 13. storočia bola postavená na obranu krajiny pred vonkajšími nepriateľmi ako boli Tatári či Turci. Svoju funkciu plnila viac-menej úspešne, hoc dva razy nakrátko padla do rúk druhým menovaným. Definitívnu skazu Hajnáčky paradoxne nemal na svedomí nijaký dobyvateľ, lež požiar vypuknuvší začiatkom 18. storočia. Po tomto požiari už hrad nebol obnovený a schátral. Do dnešných dní sa z neho zachovali len skromné zvyšky. Nápadnejšia je v podstate iba ťažšie prístupná horná časť pevnosti, ostatné fragmenty do veľkej miery splývajú s čadičovým bralom. Tejto skutočnosti napomáha i fakt, že hrad bol už od svojho vzniku architektonicky výrazne spätý so skalou, do ktorej boli dokonca vytesané i niektoré schodištia. Na jednom mieste sa takéto schodište nachádza dodnes. Z vrcholu hradného brala, ktoré je mimochodom vyhlásené i za prírodnú rezerváciu, sa návštevníkom otvára krásny výhľad do okolia

Steblová skala
Jedným z množstva pozoruhodných výletných miest Cerovej vrchoviny je tzv. Steblová skala. Ide o vypreparovaný sopečný komín s početnými bazaltovými žilami a výlevmi a stĺpovitou odlučnosťou čadiča. Na obnaženej časti skaly vidieť skupinu vysokých čadičových stĺpov predstavujúcu vskutku unikátny prírodný výtvor. Z vrcholu brala sa vystúpivším otvára krásny výhľad do okolia. Steblová skala bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Predmetom ochrany sú tu okrem zaujímavých sopečných útvarov i vzácne lesné a lesostepné biotopy s množstvom chránenej fauny a flóry. Vrcholové časti Steblovej skaly ponúkajú krásny výhľad dolu do doliny, kde sa rozprestierajú domčeky obce Gemerské Dechtáre a Hajnáčky.

Ragáč 537m
K najzaujímavejším vrchom pohoria Cerová vrchovina patrí vyhasnutá sopka Ragáč, jedna z najmladších sopiek na Slovensku. V jej vrcholovej časti vyhlásenej za NPR možno pozorovať množstvo zaujímavých a nevšedných geologických a geomorfologických javov, ktoré dokumentujú pradávnu sopečnú činnosť. Nájdeme tu dutiny po výfukoch sopečných pár či vrcholový kužeľ so sopečnými bombami, troskami a útržkami lávy. Na severozápadnom svahu vrchu sa rozprestiera menšie kamenné more. Okrem zaujímavých foriem neživej prírody sa na Ragáči možno stretnúť i s rôznymi chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Z vrcholu kopca sa naskytá krásny kruhový výhľad do širokého okolia. Sopky máme aj na Slovensku. Dnes sú už síce vyhasnuté, no kedysi búrlivo chŕlili lávu. Jednou z takýchto už vyhasnutých, ale stále veľmi mladých sopiek, je aj sopečný vrch Ragáč. Jeho vrchol dosahuje 537 m n.m. a táto vyhasnutá sopka bola aktívna približne pred 1,4 miliónmi rokov.Dnes je to obľúbené turistické miesto nachádzajúce sa východne od obce Hajnáčka. Je to mimoriadne zaujímavý geologický útvar, ktorého vrcholové časti tvorí troskovitý kužeľ. Pri potulkách týmto vrchom nezriedka natrafíte na falošné jaskyne, teda dutiny po výfukoch sopečných pár kedysi mimoriadne aktívnej sopky. Pod vrcholom sa nachádza cerový les a tiež kamenné more, ktoré vytvoril lávový prúd.

Zaboda - 469 m n. m.
Vrch Zaboda, výrazná krajinná dominanta geograficky patriaca do Cerovej vrchoviny, predstavuje stuhnutý zvyšok lávového prúdu. Vyznačuje sa cennými formami reliéfu, najzaujímavejšie sú jej strmé bralnaté svahy s majestátnymi bazaltovými stĺpmi, vežami a rozsadlinovými dutinami. Vrch Zaboda je domovom vzácnych teplomilných druhov fauny a flóry. Jeho vrcholová časť, ktorá, žiaľ, neposkytuje výhľady do okolia, bola vyhlásená za prírodnú pamiatku s najvyšším 5. stupňom ochrany. Zaboda predstavuje zvyšok lávového prúdu, ktorý sa vylial z vulkánu Ostrej skaly smerom na východ. Na vrchole kopca sa vytvorila miniatúrna plošinka. Okraje Zabody tvoria strmé bralnaté svahy s hrubými bazaltovými stĺpmi, ktoré sa od masívu postupne odlučujú. Následkom toho sa tu pri severozápadnom úpätí vytvoril krátky podzemný tunel a dve malé rozsadlinové jaskynky. Výška okrajových stien Zabody je okolo 10 m.

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 965 m

01.05.2021 TRIBEČ,CHKO PONITRIE – DOBROTÍNSKE SKALY A OSELNÝ VRCH

Dátum konania: 01.05.2021
Trasa:

Vodná nádrž Veľké Uherce ztz 0:45 - Vojtechov 0:55 - sedlo pod Oselným 0:30 - sedlo pod Ostrým 0:25 - Brezová 0:10 – Dobrotínske skaly 0:10 – Brezová 1:15 – Poždol 0:25 – Veľké Uherce

prevýšenie: 630m, dĺžka: 18,0 km, čas: 5:00 hod

Dobrotínske skaly
Prírodná rezervácia Dobrotínske skaly sa nachádza v masíve vrchu Dobrotín a patrí k najmenším na Slovensku. Jej zvláštnosťou je výskyt viacerých typov biotopov na rozlohou neveľkej ploche. Nachádzajú sa tu lesy, lesostepi, stepi a v turisticky najatraktívnejších vrcholových častiach i skaliská a skalné stepi. Z tejto rôznorodosti vyplýva i nesmierna pestrosť kveteny, s ktorou sa tu možno stretnúť. Dobrotínske skaly poskytujú pekný výhľad na okolité vrchy a doliny. Lokalita je prístupná po značkovanom turistickom chodníku, ktorého východiskami sú obce Veľké Uherce a Radobica. V nesprístupnenej časti rezervácie sa nachádza 26 m dlhá puklinová jaskyňa zvaná Dobrotínskou. Dobrotínske skaly sú súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie, ktorá bola vyhlásená v roku 1980 kvôli ochrane floristicky pestrých zvyškov xerotermných spoločenstiev. Vypínajú sa neďaleko obce Veľké Uherce a turistom ponúkajú pestrú turistiku a krásne výhľady. Sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, nakoľko v ich vrcholových častiach môžete obdivovať skaliská najrôznejších tvarov a tiež skalné stepi. V jarnom období sa tu môžete stretnúť s nesmiernou pestrosťou a rôznorodosťou tunajšej kveteny. Zo skál sú pekné výhľady na protiľahlý Hrubý vrch, Oselný vrch a blízke okolie. V blízkosti Dobrotínskych skál, v masíve Dobrotína, ktorá nie je verejnosti prípustná, sa nachádza Dobrotínska jaskyňa. Je hlboká 26 m a vyznačuje sa výskytom vzácnych bezstavovcov. Dobrotínske skaly sa nachádzajú v severnej časti geomorfologického celku Tríbeč, v pohorí Vtáčnik, pri obci Veľké Uherce. Patria do rovnomennej prírodnej rezervácie o veľkosti 4,39 ha, ktorá bola vyhlásená v roku 1980 kvôli ochrane viacerých biotopov - les, lesostep, step, skalná step na pomerne malej ploche. Rezervácia je tvorená na južných vápencovo-dolomitických skalnatých úbočiach, ktoré sa vyznačujú pestrou kvetenou rôznych spoločenstiev drieňových dúbrav. Dobrotínske skaly ponúkajú turistom pekné výhľady na protiľahlý Oselný vrch a blízke okolie.

Veľké Uherce (230 m)
Ležia na severozápadnom úpätí pohoria Tribeč, v doline Drahožice. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 17. storočia, ktorý bol neskôr prestavaný do barokového štýlu a v 19. storočí do neogotického slohu s anglickým parkom. V obci sa nachádza gotický kostol z roku 1332, renesančne upravený v roku 1669. V 19. storočí založil Michael Thonet v obci fabriku na ohýbaný nábytok, ktorý vlastnil kaštieľ. Počas bojov SNP bolo v obci veliteľstvo povstaleckých jednotiek. V hornej časti obce sa nachádza priehrada, ktorej úžitkovou vodou sú napájané okolité obce i mesto Partizánske.

Oselný vrch – 632 m
Všetci, ktorí si mysleli, že pohorie Tribeč ich už nemôže ničím prekvapiť, by mali navštíviť nádherný bralnatý končiar zvaný Oselný vrch. Nachádza sa v katastri obce Veľké Uherce. Oselný vrch je vlastne kremencová hôrka, teda útvar pre Tribeč charakteristický. Nad svojimi kolegami vyniká malebnosťou, krásou a predovšetkým pôsobivým temer kruhovým výhľadom, ktorý sa z neho naskytá. Z vrcholových partií možno pozorovať veľkú časť regiónu Horná Nitra, dominantnými prvkami horizontu sú vrchy Žarnov, Buchlov, Rokoš, Kľak, ako aj hrebeň samotného Tribeča.
Oselný vrch je prístupný po okružnom zeleno značenom turistickom chodníku z Veľkých Uheriec, ktorý je súbežný s náučným chodníkom oboznamujúcim návštevníkov s prírodnými pomermi a atrakciami oblasti. Chodník prechádza Sedlom pod Oselným, odkiaľ je to na samotný vrchol len cca 100 m. Odbočka zo značenej trasy je dobre viditeľná. Tajomstvami opradené pohorie Tribeč, vo svojej severovýchodnej časti oplýva bizarným skalnatým vrchom – Oselný vrch. Mohutné a strmé skalné zrázy tohto vrchu sa rozprestierajú neďaleko Velkých Uheriec. Bralnatý končiar tohto vrchu je tvorený z kremenca a ponúka očarujúci kruhový výhľad na Hornú Nitru a okolité pohoria. Takmer ukážkový výhľad budete mať na vrchy Žarnov, Buchlov, Rokoš, Kľak, ale i na hrebeň samotného Tribeča.

Dĺžka trasy: 18.00 km
Prevýšenie: 630 m

15.05.2021 SÚĽOVSKÉ SKALY – HLBOCKÝ VODOPÁD, HRIČOVSKÝ HRAD

Dátum konania: 15.05.2021
Trasa:

Hlboké nad Váhom Pod vodopádom ztz 1:15 – Roháč čtz 0:45 – sedlo pod Bradou 0:30 – Súľovský hrad žtz 0:50 – Pod Roháčom 0:40 – Roháč 1:00 – Pod hradom Hričov 0:40 – Hričovské Podhradie

prevýšenie: 800m dľžka: 16,00 km čas: 6:00 hod

Hlbocký vodopád
Jednou z turistických atraktivít Súľovských skál je Hlbocký vodopád v minulosti nazývaný i Súľovským. Nachádza sa v lone prekrásnej Hlbockej doliny, len asi 1 km od obce Hlboké nad Váhom. Úzky kaskádovitý vodopád je tvorený Hlbockým potokom a dosahuje výšku viac ako 10 m. Jeho pôvab v minulosti očaril i niektorých slovenských filmárov, vďaka čomu možno zábery z neho zazrieť v rozprávke Perinbaba či Soľ nad Zlato. V okolí vodopádu sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary, lokalita miestami pripomína známe Jánošíkove diery pri Terchovej.

Hričovská skalná ihla
Na svahu Ostrého vrchu neďaleko obce Hričovské Podhradie sa nachádza unikátny prírodný útvar – Hričovská skalná ihla. Tento útvar vyhlásený i za národnú prírodnú pamiatku je vysoký viac ako 10 metrov a – čo je najzaujímavejšie – v spodnej časti má malý otvor – skalné okno, vďaka ktorému ide o jedinú skalnú ihlu na Slovensku, ktorá má aj uško na navlečenie nite. Hričovská skalná ihla vznikla v priebehu tisícročí zvetraním a rozpadom väčšieho skalného brala.

Hrad Hričov
Zo skalných brál severného okraja Súľovských vrchov vyrastajú polorozpadnuté múry hradu Hričov, jedného z najstarších hradov na Považí. Názov Hričov je odvodený od slova grič – skala, skalnatý. Pôvod pevnosti siaha do 13. storočia, pravdepodobne bola postavená niekedy po pustošivom tatárskom vpáde, ku ktorému došlo v rokoch 1241 - 1242. Hrad vystriedal v priebehu dejín viacero majiteľov, k najznámejším patrí „pán Váhu a Tatier“, Matúš Čák Trenčiansky, či mocný šľachtický rod Thurzvcov. K postupnému chátraniu pevnosti dochádza už od začiatku 17. storočia, kedy bola spustošená hajdúsmi, a následne, po vymretí oravsko-turčianskej vetvy Thurzovcov, definitívne opustená.
Z rozvalín Hričovského hradu, ktoré dnes lákajú turistov z blízkeho i ďalekého okolia, sa naskytajú krásne výhľady na dolinu Váhu, neďalekú Žilinu či prekrásne Súľovské skaly. Pri hrade sa nachádza niekoľko menších jaskyniek predstavujúcich archeologické náleziská lokálneho významu. Tesne pod hradom možno vidieť zaujímavý skalný útvar zvaný Kamenný mních. Tento útvar vznikol podľa legendy na mieste, z ktorého istý starý rehoľník hlasne napomínal niekdajšieho hradného pána, grófa Thurza. Thurzo bol vraj úskočný podliak, ktorý sa Hričovského hradu zmocnil lesťou, uväzniac jeho právoplatnú majiteľku v temnej kobke. Zjavivšieho sa kričiaceho mnícha dal veľakrát zatvoriť, no on sa vždy znovu vynoril na neďalekej skale a volal: „Boh ťa vidí! Boh ťa potrestá!“,až sa napokon zmenil na kameň.
K ruinám Hričovského hradu vedie náučný chodník z Hričovského Podhradia. Na trase sa nachádza 20 vyrezávaných tabúľ a dva altánky.

Hrad Súľov
V skalnatých horách neďaleko Bytče sa ukrývajú zvyšky jedného z najneprístupnejších považských hradov – hradu Súľov. Táto pôvodne strážna pevnosť dômyselne včlenená medzi tri mohutné bralá, bývala v minulosti nazývaná i Roháč. K hradu sa viaže legenda o krásnej Ľudmile, ktorú zneužil ukrutný súľovský pán s pseudonymom Čierny Orol. Otec dievčaťa tomuto mužovi prisahal pomstu, a keď mu kráľ Matej za isté zásluhy dovolil vyzvať ho na súboj, statný hradný pán na prekvapenie všetkých pod jeho vekom zoslabnutou rukou padol. O tyranovo dieťa, ktoré dievčina nosila v lone, bolo však – i zásluhou jej mladého snúbenca – vzorne postarané. Zrúcanina Súľovského hradu predstavuje jednu zo zastávok náučného chodníka vedúceho cez unikátnu národnú prírodnú rezerváciu Súľovské skaly. Táto oblasť plná nevšedných fantáziu prebúdzajúcich skalných útvarov je jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na Slovensku, a preto sa ju rozhodne oplatí navštíviť.

Súľovské skaly
Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly je najkrajšou a návštevnícky najvyhľadávanejšou časťou Súľovských vrchov. Jej ostré biele bralá čnejúce z hustej lesnej zelene vytvárajú skutočne okúzľujúcu panorámu, ktorej len máloktorý turista dokáže odolať. Celá rezervácia je posiata zaujímavými skalnými útvarmi, okrem tradičných veží, homôľ, ihiel a brán tu možno obdivovať i útvary pripomínajúce ľudské postavy či zvieratá. K veľkým lákadlám Súľovských skál patrí zrúcanina Súľovského hradu, jaskyňa Šarkania diera a Hlbocký vodopád. Oblasť je však zaujímavá nielen neživou, ale i živou prírodou, predstavuje napríklad jednu z najvýznamnejších lokalít drobných slovenských orchideí. Územím rezervácie vedie okružný náučný chodník so 17 informačnými panelmi.

Dĺžka trasy: 16.00 km
Prevýšenie: 800 m

05.06.2021 MALÁ FATRA – STOH 1607m

Dátum konania: 05.06.2021
Trasa:

Trasa A:
Kraľovany ztz 2:15 – Žobrák 1:15 – Stoh čtz 0:45 – Medziholie mtz 0:10 – Pod Rozsutcom ztz 1:00 - Biela

prevýšenie: 1320m, dĺžka: 16,50 km, čas: 6:00 hod

Trasa B:
Biela ztz 1:30 – Pod Rozsutcom 0:10 – Medziholie mtz 0:10 – Pod Medziholím žtz 1:20 – sedlo Príslop po cyklotrase 0:30 - Biela

prevýšenie: 700m dĺžka: 10,0 km

Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.
V Malej Fatre je viacero prírodných zaujímavostí. Zo všetkých treba spomenúť napríklad Kryštálovú jaskyňu v Malom Rozsutci, Mojžišove pramene, Domašínsky meander, Lipnerovu rizňu a Jánošíkove diery.
Malofatranské naj:
-najvyšší bod: Veľký Kriváň 1 709 m
-najvyšší vodopád: Šútovský vodopád 38 m
-najväčší riečny meander na Slovensku: Domašínsky meander Váhu
-najnižší bod: rieka Váh pri Strečne (350 m)
Neďaleko Chaty Vrátna sa nachádza symbolický cintorín z roku 1998, ktorý je venovaný obetiam nešťastí v horách. Je na ňom nápis „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.“

Stoh

Výrazný lúčnatý vrch Stoh je jedným z najkrajších a najdominantnejších vrchov Malej Fatry. Za svoje meno vďačí tomu, že pri pohľade z ktorejkoľvek strany pripomína veľkú kopu sena. Na Stohu pôvodne rástol les a kosodrevina, pre potreby pasenia oviec bol však postupne odlesnený. Dnes na ňom možno nájsť vzácne hôľne rastlinné spoločenstvá a tiež miestami veľmi husto rastúce čučoriedky. Z vrcholu Stohu sa otvára prekrásny panoramatický výhľad, ktorému dominujú susedné vrchy Veľký Rozsutec a Poludňový grúň.

Žobrák
Nižší malofatranský vrch Žobrák nepatrí k hojne navštevovaným, turisti pred ním zväčša uprednostnia známejšie atraktivity nachádzajúce sa v jeho blízkosti, napríklad majestátny vrch Stoh či pôsobivý Šútovský vodopád. Žobrák by preto mohol byť tým pravým orechovým pre tých, ktorí uprednostňujú menej frekventované turistické trasy. Vrchol Žobráka je zalesnený a neposkytuje výhľady, zo sediel pod vrcholom, ako i z ďalších miest na trase sa však niekoľko skutočne pekných výhľadov naskytne. Východné svahy vrchu pokrýva národná prírodná rezervácia Šrámková, západné svahy zase národná prírodná rezervácia Šútovská dolina. V oboch sa možno stretnúť s vzácnymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami lesov a hôľ.

Dĺžka trasy: 16.50 km
Prevýšenie: 1320 m

26.6.2021 NÍZKE TATRY – ROVNÁ HOĽA 1723m Z VYŠNEJ DO NIŽNEJ BOCE

Dátum konania: 26.06.2021
Trasa:

Vyšná Boca rázc. žtz 1:15 – Bocianske sedlo ztz 1:15 – Rovná hoľa žtz 1:00 – sedlo Črchľa 0:45 – Nižná Boca

prevýšenie: 721m, dĺžka: 12,5 km, čas: 5:00 hod

alterntíva

NÍZKE TATRY – LATIBORSKÁ HOĽA 1643m


sedlo Prievalec po neznačenej na Latiborskú hoľu 1:30 – Latiborská hoľa čtz 0:15 – sedlo Latiborskej 0:30 – sedlo Zámostskej 1:15 – sedlo Ďurkovej 1:00 – Chabenec 0:35 – sedlo Ďurkovej ztz 1:15 – Magurka

prevýšenie: 1100m, dĺžka: 18,0 km, čas: 6:00 hod

Starobocianska dolina je dolina na Liptove, v ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Dolina začína pod Panskou hoľou (1 635,0 m n. m.), východne od Bocianskeho sedla (1 506 m ), prebieha v smere západ-východ a je vytvorená horným tokom riečky Boca. Je to prevažne zalesnená dolina, v dolnej časti sa na ľavej strane les rozostupuje a na lúkach stoja viaceré drevené senníky a menšie chaty. Nad obcou Vyšná Boca sa spája s dolinou potoka Čertovica a ďalej už pokračuje ako Bocianska dolina. Je turisticky prístupná z Vyšnej Boce po žlto-značkovanom turistickom chodníku, ktorý ďalej pokračuje cez Bocianske sedlo na Králičku. Dolina oddeľuje hlavný hrebeň Nízkych Tatier (Ďumbier-Lajštroch-sedlo Čertovica) od bočnej rázsochy vybiehajúcej na severovýchod (Rovná hoľa- Chopec).

Rovná hoľa je rozložitý mohutný masív – najvyšší bod rázsochy medzi Jánskou a Bocianskou dolinou. Hoci svojou výškou 1723 m. nepatrí medzi najvyššie vrcholy Nízkych Tatier, svojim jedinečným kruhovým výhľadom očarí nejedného turistu.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT) je najrozľahlejší slovenský národný park, rozprestierajúci sa na strednom Slovensku. Jeho najväčšou atrakciou sú početné krasové javy s viacerými jaskyňami.
Prírodné hodnoty Nízkych Tatier sú viac ako dve desaťročia pod ochranou Národného parku Nízke Tatry, ktorý vyhlásili v roku 1978. Pôvodná výmera vlastného územia NAPANT-u bola 811 km2, pričom jeho ochranné pásmo sa rozkladalo na ploche 1 240 km2. V roku 1997 sa kvôli účinnejšiemu uplatňovaniu ochrany prírody pristúpilo k úpravám hraníc národného parku. Dnes má vlastné územie NAPANT-u výmeru 728 km2 a ochranné pásmo 1 102 km2, čím je rozlohou najväčším národným parkom na Slovensku. Správa NAPANT-u sídli v Banskej Bystrici.
Národný park charakterizujú dlhé doliny, hlboké kaňony a strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole, napriek tomu prevládajú v NP lesné porasty, pod kosodrevinou dominujú smrekové lesy, nižšie aj zmiešané lesy s jedlou, bukom, smrekom, smrekovcom a javorom. Najväčším bohatstvom parku sú viaceré jaskyne, z ktorých najznámejší je komplex Demänovských jaskýň.
Najrozľahlejším a druhým najvyšším pohorím na Slovensku sú Nízke Tatry (NAPANT), ktoré tvoria Národný park Nízke Tatry. Ich najvyšším končiarom je Ďumbier, 2043m. Popri Vysokých Tatrách sú najvýznamnejšie turistické a lyžiarské centrum Slovenska. Orfologicky sa delia na dva podcelky : Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Nachádzaju sa takmer v ideálnom strede Slovenska. Na severe ich ohraničuje Liptovská kotlina, Kozie chrbty a Hornádska kotlina, na východe Slovenský raj, na juhu Horehronske podolie, na západe Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Tvoria ich kryštalické horniny a druhohorné usadeniny. Hlavný hrebeň sa delí na dve časti. Západná časť sa začína nad Hiadeľským sedlom výrazným masívom Prašivej a končí sa v sedle Čertovica 1238m. Vyznačuje sa hôľnato-skalnatým povrchom. Najmohutnejšie pôsobí centrálna časť medzi Chabencom (1955m) a Ďumbierom (2043m) - najvyšším vrchom pohoria. V pohorí sú početné štátne prírodne rezervácie: Ďumbier, Ohnište, Pod Latiborskou hoľou, Bacúšska jelšina, Turková, Salatín, Jelšie, Príboj, Ivachnovský luh, Meandre Hrona a Horné lazy. Chránené prírodné výtvory: Bystrianska jaskyňa, Demänovské jaskyne, Stanišovská jaskyňa, Važecká jaskyňa, Balvan pri Maši, Brankovský vodopád, Žiar a Triasový ríf pri Liptovskej Osade, Mofetový prameň pri Sliačoch a Breznianska Skalka. Známe je Skalné okno v skale pod vrcholom Ohnišťa. Je to najväčšie skalné okno v SR. Výstup na Ohnište spojený s výhľadom z Okna a s prehliadkou ústia Veľkej ľadovej priepasti -125m pod vrcholom masívu je celodennou fyzicky náročnou túrou. Najkrajší výstup je z Bockej doliny.

Latiborská hoľa (1643m) je hôľnatý vrchol v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi Veľkou Chochuľou a Chabencom. Z Latiborskej hole je široký otvorený rozhľad na Salatín, Ľupčiansku a Jaseniansku dolinu, Západné Tatry a Slovenské Rudohorie.
V severných úbočiach sa dolovalo zlato, striebro, antimón, najmä v okolí Magurky. Z vrcholu na severovýchod sú dodnes viditeľné haldy hlušiny a celý systém banských ciest a chodníkov.
Na hrebeni v chudobnom záraste kosodreviny možno nájsť borievky a brusnice, vzácne sa objaví Podbelica alpínska, Fialka žltá, Iskerník či Horec.
Latiborská hoľa je hôľnatý vrchol výrazného reliéfu, vybudovaný na horninách kryštalického jadra Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, medzi Veľkou Chochuľou a Chabencom. Jej severné upätia sa dotýkajú Lupčianskej doliny, na juhu Jasenianskej doliny. V severných úbočiach Latiborskej hole sa v minulosti intenzívne dolovalo zlato, striebro a aj antimón. Viaceré štôlne a vysoké haldy vyvezenej hlušiny sú viditeľné aj z vrcholu. Hrebeň je floristicky chudobnejší ako ostatné vrchy Nízkych Tatier. No môžeme tu nájsť viaceré druhy machov a lišajníkov, ktoré majú alpínsky charakter. Na juhozápadných a južných svahoch sa nachádza Národná prírodná rezervácia Pod Latiborickou hoľou. 2. svetová vojna a partizánska činnosť neobišla ani tento vrch. Z vrcholu je široký otvorený rozhľad na celý hlavný hrebeň, predovšetkým na Salatín, Západné Tatry, Slovenské Rudohorie či na Ľupčiansku dolinu.

Chabenec-vrch leží v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier v nadmorskej výške 1955 m. Z vrcholu je veľmi široký a krásny kruhový výhľad. Chabenec je mohutný masív, ktorý sa tiahne pomedzi sedlo Ďurková a Kotliská. V blízkosti vrchu sa nachádza útulňa, ktorá je k dispozícií okoloidúcim turistom, ktorí potrebujú nočný nocľah alebo si len chcú užiť skoré, pravé horské ráno.

Dĺžka trasy: 12.50 km
Prevýšenie: 721 m

17.07.2021 MALÁ FATRA – HNILICKÁ KÝČERA 1218m Z VALČE

Dátum konania: 17.07.2021
Trasa:

Trasa A:
Valča mtz 0:35 – ústie Šindelnej doliny 1:00 – Kúpeľ 0:50 – sedlo Majbiková čtz 2:00 – Hnilicka Kýčera neznačená 1:00 – Pivnica žtz 0:50 - Valča

prevýšenie: 1046m, dĺžka:20,5 km, čas: 6:30 hod

Trasa B:
Valčianská dolina žtz 1:15 – Pivnica 0:30 – Pod Skalou 0:20 – Partizánske zemľanky 0:25 – ústie šindelnej doliny mtz 0:30 - Valčianská dolina

prevýšenie: 495m, dĺžka:9,0 km, čas: 4:00 hod

Hnilická Kýčera 1 217,6 m je vrch v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 10km juhovýchodne od Rajca.Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kýčery. Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územia mesta Rajec a obcí Kláštor pod Znievom a Valča. Severným smerom po hrebeni sa nachádza Oselná(1095 m), juhozápadným susedom v hrebeni je Úplaz (1 084 m), juhovýchodne leží Velebná (1 188 m) a západne Skalky (1 164 m). Vďaka nadmorskej výške je z odlesneného vrcholu kruhový výhľad. Južný smer sčasti obmedzuje hlavný hrebeň a mohutný masív Kľaku, inak ponúka Hnilická Kýčera zaujímavé výhľady na veľkú časť Lúčanskej Fatry, Žilinskú i Turčiansku kotlinu. Pri vhodných podmienkach sú pozorovateľné pohorie Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Západné Tatry, časť Nízkych Tatier, Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky. Hnilická Kýčera je pekná homoľa s lysým temenom. Ide o vrch s veľkým vyhliadkovým záberom, ktorý je čiastočne clonený len v severovýchodnom smere.
Najprudší kopec v lúčanskej Malej Fatre, od Kľaku až po Veľkú Lúku. Vymláti nielen kolená ale aj trudné myšlienky z hlavy.

Dĺžka trasy: 20.50 km
Prevýšenie: 1046 m

Strana [ 1 ] [ 2 ]
Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
06.02.2021 VEĽKÁ FATRA – ZIMNÁ KRÍŽNA 1574m

Dátum: 06.02.2021
Dĺžka trasy: 10.00 km
Prevýšenie: 965 m
Voľných miest: 45

10.04.2021 CEROVÁ VRCHOVINA – HAJNÁČKA, STEBLOVÁ SKALA

Dátum: 10.04.2021
Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 965 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 26. január,
meniny má Tamara.

Počasive pre Slovensko