Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Dátum konania: 23.10.2021
Trasa:

Ľuboreč mtz 0:30 / Tatárske pivnice/ - Riečka 1:35 – Lysec rázcestie čtz 0:15 – Lysec 0:15 – Lysec rázcestie 0:45 – Lentvorský mlyn 0:30 – Pražský mlyn 0:30 - Praha

prevýšenie: 716 m, dĺžka: 13,0 km, čas: 4:30 hod

V Ľuboreči žije niečo len niečo vyše 300 ľudí, ale je to obec, ktorá má turistom čo ponúknuť. Najväčšou atrakciou sú tatárske pivnice. O dátume ich vzniku sa dodnes len polemizuje.
Pôvodne boli tri, legenda hovorí, že pred vyše 400 rokmi sa v nich ukrývali ľudia pred Tatármi. Nachádzajú sa približne kilometer za obcou, v kopci na pravej strane. V čase tatárskych nájazdov slúžili ako úkryt pre ľudí aj dobytok. Pôvodne boli tri. Jednu zasypalo počas vojny, zrejme pri leteckom útoku. Sú vytesané do pieskovca. Väčšia z nich je dlhá približne desať metrov a široká štyri metre.
Menšia má rozmery približne šesť krát štyri metre. V tej menšej je v stene na konci vydlabaný otvor, ľudia si sem mohli ukladať potraviny, no otvor mohol slúžiť aj ako ohnisko. Zatiaľ o nich vieme málo, archeologický prieskum by mohol bližšie priblížiť ich minulosť. Okrem pivníc má Ľuboreč aj ďalšie kultúrne pamiatky – evanjelický kostol, v ktorom sa nachádzajú zaujímavé fresky a unikátny oltár a múzeum miestnych dejín. Zaujímavý pre turistov je aj vrch Lysec, ktorý leží v nadmorskej výške 716 metrov nad morom. Sú na ňom viditeľné stopy po priepasti. Povesť hovorí, že naši predkovia tu niečo cez deň postavili a divožienky im to v noci zbúrali.
Novohradská dedinka o ktorej máme najstaršiu správu z roku 1271. Pôvodne patrila rodu Kačičovcov, v roku 1473 patrila Ladislavovi Liberčaimu. Pravdepodobne názov obce pochádza zo spomenutého obdobia. Iný prameň odvodzuje názov obce od „ľúbej reči“, ktorou sa v obci rozprávalo. Medzi neskorších majiteľov patrili ešte rody Zichovcov a Balassovcov, od ktorých majetky odkúpil okolo roku 1840 Koloman Goldperger, ktorého potomkovia bývali v obci až do 50-tych rokov minulého storočia. Z tohto obdobia sa v obci zachovala zemianska kúria, ktorá sa nachádza hneď pri vstupe do obce od Veľkého Krtíša. V rokoch 1562 až 1588 Ľuboreč patrila do sečianskeho tureckého sandžaku a pravdepodobne z tohto obdobia sa zachovali známe Tatárske pivnice v neďalekom lesnom poraste nad obcou. Pivnice sú vykopané v poddajnom pieskovci, kde voľný prístup je možný do oboch z nich. Badateľný je nános pôdy ako aj zvetrávanie pieskovca, ktoré značne zmenšili veľkosť týchto jaskýň. Chýba dôkladný archeologický prieskum, ktorý by vysvetlil viac, napríklad aj o nerozlúštených nápisoch v jednej z nich. V blízkosti Tatárskych pivníc vedie značený turistický chodník, ktorým sa dá pohodlne prísť až k známemu vrchu Lysec, ktorý dominuje ľuborečskému chotáru.

Dĺžka trasy: 13.00 km
Prevýšenie: 716 m

Dátum konania: 13.11.2021
Trasa:

Turčianska Štiavnička Teplické serpentíny – Kríž 1:10 čtz – Katova skala 1:00 – Sklabinský Podzámok a hrad Sklabiňa

Teplické serpentíny
Lesy Turčianskej Štiavničky, viesky situovanej na úpätí Veľkej Fatry neďaleko mesta Martin, ukrývajú krásnu a nesmierne zaujímavú lokalitu, ktorá bola v roku 2008 zaradená medzi „sedem divov Turca“ – tzv. Teplické serpentíny. Teplické serpentíny predstavujú sústavu menších horských jazierok prepojených vodnými kanálikmi. Ide o dômyselný historický systém prívodu vody do obce, najmä kaštieľa a kaštieľskeho parku, ktorý v rokoch 1870 – 1875 vybudoval gróf Révay. Voda tečie cez hustý les umelo vybudovanými serpentínovými korytami, drevenými žľabmi a skalami. Na niektorých miestach sa neustálym prietokom vytvorili pôsobivé travertínové útvary – kopy, kaskády, terasy... Súčasťou lokality je i vyhliadka, z ktorej vidno celú Turčiansku Štiavničku, niektoré susedné obce a za dobrej viditeľnosti i vrcholy Malej Fatry. Orientáciu vo výhľade uľahčuje umelecky spracovaná drevená vyhliadková tabuľa s podrobným popisom panorámy.
Teplické serpentíny sú turisticky veľmi príťažlivým miestom. Hustý les, horské jazierka a zurčiaca voda vytvárajú spoločne s faktom, že ide o pomerne málo známe a navštevované miesto, skutočnú oázu pokoja.

Katova skala je impozantný skalný útvar nachádzajúci sa neďaleko Sklabinského hradu v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra. Svoj názov vraj získala preto, že z nej v časoch dávno minulých zhadzovali odsúdencov a iných nepohodlných ľudí. Skala je bohatá na krasové útvary, nachádza sa tu 9 jaskýň s dĺžkou 5 – 61 m. Najjednoduchší prístup k útvaru je z obce Sklabinský Podzámok. Návštevu skaly možno vrelo odporučiť predovšetkým nezadaným mladým mužom, v jej útrobách totiž podľa povesti dlie krásna dievčina. Pannu vraj zaklial istý ukrutný sklabinský hradný pán, pretože sa zaňho odmietla vydať. Čakajúc v podzemí na svojho vysloboditeľa, môže údajne raz sto rokov vysloviť jedno slovo. Ak teda návštevník čistého srdca a mužského pohlavia začuje v blízkosti skaly tichučké „Vysloboď“, vie, koľká bije.

Sklabinský hrad
Na nevysokom fatranskom návrší nad obcou Sklabinský Podzámok sa týči zrúcanina Sklabinského hradu, najväčšieho a najzachovalejšieho z turčianskych hradov. História tejto pevnosti siaha až do 13. storočia. Hrad vlastnil významný uhorský rod Révayovcov, ktorý si v predhradí vystaval pohodlný kaštieľ. Tento kaštieľ bol dlhé roky sídlom Turčianskej stolice. Obývateľný bol až do roku 1944, kedy ho v rámci partizánskych bojov vypálili Nemci. Zrúcanina Sklabinského hradu je dnes vyhľadávaným miestom oddychu a rekreácie. Spravuje ju občianske združenie Donjon, ktoré návštevníkom ponúka prehliadku areálu so sprievodcom a organizuje i najrôznejšie kultúrne podujatia.

Dĺžka trasy: 0.00 km