Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV
Aktuality
28.01.2020

Info k turistike 1.2.2020 ZIMNÁ KRÍŽNA
Ako každý rok pôjdeme z Tureckej. Dúfajme, že SAD Zvolen bude fungovať aj cez víkend. Autobus ide z AS 7:55 nástupište č.12, zo Strieborného námestia 8:05 hod. V Tureckej sme o 8:30 hod.
Zídeme sa v Krčme u Maka.
Sledujte stránku ohľadom fungovania autobusov.
Tešíme sa na stretnutie a turistiku. 

Návštevnosť
Celkom: 566219
Január: 8686
Dnes: 281
Online: 12

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 13

Strana [ 1 ] [ 2 ]
01.02.2020 VEĽKÁ FATRA – ZIMNÁ KRÍŽNA 1574m

Dátum konania: 01.02.2020
Trasa:

Turecká žtz 00:30 - Salašky – 01:50 Pod Líškou – 00:55 Krížna – 00:40 Pod Líškou – 01:10 Salašky – 00:20 Turecká

Prevýšenie: 965 m
Dĺžka: 10,0 km
Čas: 05:25 hod

Krížna- vetrom ošľahaná
Rozložitá pyramída Krížnej podopiera hrebeň VF na južnom okraji jeho hôľnej časti neďaleko najvyššieho vrchu pohoria – Ostredka. Doširoka rozprestiera chápadlá jemne modelovaných hrebeňových rázsoch, ktorým len v pazuchách vyrastajú roztratené hrčky skalísk – zatúlané trosky chočského príkrovu. Jej lysé temeno, vymodelované z mäkkých flyšových hornín križňanského príkrovu, s charakteristickou čiapočkou telekomunikačnej stanice, sa temer dokonale schováva za hradby vrchov. Na vrchole Krížnej sa do Vás oprie svieži vetrík, nuž si pritiahnete zips vetrovky a pomaly schádzate hrebeňom ku Kráľovej studni. Tam na Vás už iste čaká kráľ Matej prezlečený za nenápadného pútnika, turistu alebo poľovníka. Skúste ho ponúknuť dúškom sviežej vody z tunajšieho prameňa. Ak Vás neobdaruje mešcom dukátov, ostane Vám cestou dole ešte dosť času na objavovanie tajných pokladov tohto neobyčajného kúta.
Mohutný hôľny vrch Krížna je jedným z najznámejších a najvyhľadávanejších vrchov Veľkej Fatry. Čo sa výšky týka, je v poradí tretím najvyšším po Ostredku a Frčkove. Vyššie polohy Krížnej sú pokryté typickými horskými lúkami, miestami i porastami kosodreviny. Na vrchole, v ktorom sa – čo je svojím spôsobom raritou – zbiehajú až štyri horské hrebene, nachádza neveľký areál s vojenskými objektmi. Z vrcholu sa naskytá prekrásny panoramatický výhľad. Za priaznivého počasia odtiaľto vidno bezmála polovicu Slovenska. Úbočia Krížnej sú v zime mimoriadne lavinózne, vďaka čomu sa tento vrch nazýva i „matkou lavín“. V roku 1924 sa z neho uvoľnila jedna z najväčších lavín v našich dejinách, jej čelo dosahovalo výšku 35 m a jej sneh sa celkom roztopil až po troch rokoch.  

Dĺžka trasy: 10.00 km
Prevýšenie: 965 m

04.04.2020 CÉROVÁ VRCHOVINA – HAJNÁČKA, STEBLOVÁ SKALA

Dátum konania: 04.04.2020
Trasa:

Hajnáčka 0:30 – zrúcanina hradu žtz 0:30 – Planina Ladoš 0:30 – Zaboda 0:20 – Pod Zabodou ztz 0:40 – Steblová skala 0:30 – Pod Zabodou ztz 0:45 – Ragáč 1:00 – Hajnáčka

Prevýšenie: 965 m
Dĺžka: 14,0 km
Čas: 05:00 hod

Hrad Hajnáčka
Na oblom zalesnenom čadičovom vŕšku priamo uprostred obce Hajnáčka čnejú z hustej zelene zvyšky rovnomenného hradu. Gotická pevnosť z polovice 13. storočia bola postavená na obranu krajiny pred vonkajšími nepriateľmi ako boli Tatári či Turci. Svoju funkciu plnila viac-menej úspešne, hoc dva razy nakrátko padla do rúk druhým menovaným. Definitívnu skazu Hajnáčky paradoxne nemal na svedomí nijaký dobyvateľ, lež požiar vypuknuvší začiatkom 18. storočia. Po tomto požiari už hrad nebol obnovený a schátral. Do dnešných dní sa z neho zachovali len skromné zvyšky. Nápadnejšia je v podstate iba ťažšie prístupná horná časť pevnosti, ostatné fragmenty do veľkej miery splývajú s čadičovým bralom. Tejto skutočnosti napomáha i fakt, že hrad bol už od svojho vzniku architektonicky výrazne spätý so skalou, do ktorej boli dokonca vytesané i niektoré schodištia. Na jednom mieste sa takéto schodište nachádza dodnes. Z vrcholu hradného brala, ktoré je mimochodom vyhlásené i za prírodnú rezerváciu, sa návštevníkom otvára krásny výhľad do okolia

Steblová skala
Jedným z množstva pozoruhodných výletných miest Cerovej vrchoviny je tzv. Steblová skala. Ide o vypreparovaný sopečný komín s početnými bazaltovými žilami a výlevmi a stĺpovitou odlučnosťou čadiča. Na obnaženej časti skaly vidieť skupinu vysokých čadičových stĺpov predstavujúcu vskutku unikátny prírodný výtvor. Z vrcholu brala sa vystúpivším otvára krásny výhľad do okolia. Steblová skala bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Predmetom ochrany sú tu okrem zaujímavých sopečných útvarov i vzácne lesné a lesostepné biotopy s množstvom chránenej fauny a flóry. Vrcholové časti Steblovej skaly ponúkajúkrásny výhľaddolu do doliny, kde sa rozprestierajú domčeky obce Gemerské Dechtáre a Hajnáčky.

Ragáč 537m
K najzaujímavejším vrchom pohoria Cerová vrchovina patrí vyhasnutá sopka Ragáč, jedna z najmladších sopiek na Slovensku. V jej vrcholovej časti vyhlásenej za NPR možno pozorovať množstvo zaujímavých a nevšedných geologických a geomorfologických javov, ktoré dokumentujú pradávnu sopečnú činnosť. Nájdeme tu dutiny po výfukoch sopečných pár či vrcholový kužeľ so sopečnými bombami, troskami a útržkami lávy. Na severozápadnom svahu vrchu sa rozprestiera menšie kamenné more. Okrem zaujímavých foriem neživej prírody sa na Ragáči možno stretnúť i s rôznymi chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Z vrcholu kopca sa naskytá krásny kruhový výhľad do širokého okolia. Sopky máme aj na Slovensku. Dnes sú už síce vyhasnuté, no kedysi búrlivo chŕlili lávu. Jednou z takýchto už vyhasnutých, ale stále veľmi mladých sopiek, je aj sopečný vrch Ragáč. Jeho vrchol dosahuje 537 m n.m. a táto vyhasnutá sopka bolaaktívna približne pred 1,4 miliónmi rokov.Dnes je to obľúbené turistické miesto nachádzajúce sa východne od obce Hajnáčka. Je to mimoriadne zaujímavý geologický útvar, ktorého vrcholové časti tvorí troskovitý kužeľ. Pri potulkách týmto vrchom nezriedka natrafíte na falošné jaskyne, teda dutiny po výfukoch sopečných pár kedysi mimoriadne aktívnej sopky. Pod vrcholom sa nachádza cerový lesa tiež kamenné more, ktoré vytvoril lávový prúd.

Zaboda - 469 m n. m.
Vrch Zaboda, výrazná krajinná dominanta geograficky patriaca do Cerovej vrchoviny, predstavuje stuhnutý zvyšok lávového prúdu. Vyznačuje sa cennými formami reliéfu, najzaujímavejšie sú jej strmé bralnaté svahy s majestátnymi bazaltovými stĺpmi, vežami a rozsadlinovými dutinami. Vrch Zaboda je domovom vzácnych teplomilných druhov fauny a flóry. Jeho vrcholová časť, ktorá, žiaľ, neposkytuje výhľady do okolia, bola vyhlásená za prírodnú pamiatku s najvyšším 5. stupňom ochrany. Zaboda predstavuje zvyšok lávového prúdu, ktorý sa vylial z vulkánu Ostrej skaly smerom na východ. Na vrchole kopca sa vytvorila miniatúrna plošinka. Okraje Zabody tvoria strmé bralnaté svahy s hrubými bazaltovými stĺpmi, ktoré sa od masívu postupne odlučujú. Následkom toho sa tu pri severozápadnom úpätí vytvoril krátky podzemný tunel a dve malé rozsadlinové jaskynky. Výška okrajových stien Zabody je okolo 10 m. 

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 965 m

25.04.2020 TRIBEČ,CHKO PONITRIE – DOBROTÍNSKE SKALY A OSELNÝ VRCH

Dátum konania: 25.04.2020
Trasa:

Vodná nádrž Veľké Uherce ztz 0:45 – Vojtechov 0:55 – sedlo pod Oselným 0:30 – sedlo pod Ostrým 0:25 - Brezová 0:10 – Dobrotínske skaly 0:10 – Brezová 1:15 – Poždol 0:25 – Veľké Uherce
 
Prevýšenie: 630m
Dĺžka : 18,0 km
Čas : 5:00 hod
 
Dobrotínske skaly
Prírodná rezervácia Dobrotínske skaly sa nachádza v masíve vrchu Dobrotín a patrí k najmenším na Slovensku. Jej zvláštnosťou je výskyt viacerých typov biotopov na rozlohou neveľkej ploche. Nachádzajú sa tu lesy, lesostepi, stepi a v turisticky najatraktívnejších vrcholových častiach i skaliská a skalné stepi. Z tejto rôznorodosti vyplýva i nesmierna pestrosť kveteny, s ktorou sa tu možno stretnúť. Dobrotínske skaly poskytujú pekný výhľad na okolité vrchy a doliny. Lokalita je prístupná po značkovanom turistickom chodníku, ktorého východiskami sú obce Veľké Uherce a Radobica. V nesprístupnenej časti rezervácie sa nachádza 26 m dlhá puklinová jaskyňa zvaná Dobrotínskou. Dobrotínske skaly sú súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie, ktorá bola vyhlásená v roku 1980 kvôli ochrane floristicky pestrých zvyškov xerotermných spoločenstiev. Vypínajú sa neďaleko obce Veľké Uherce a turistom ponúkajú pestrú turistiku a krásne výhľady. Sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, nakoľko v ich vrcholových častiach môžete obdivovať skaliskánajrôznejších tvarov a tiež skalné stepi. V jarnom období sa tu môžete stretnúť s nesmiernou pestrosťou a rôznorodosťou tunajšej kveteny. Zo skál sú pekné výhľady na protiľahlý Hrubý vrch, Oselný vrchablízke okolie. V blízkosti Dobrotínskych skál, v masíve Dobrotína, ktorá nie je verejnosti prípustná, sa nachádza Dobrotínska jaskyňa. Je hlboká 26 m a vyznačuje sa výskytom vzácnych bezstavovcov. Dobrotínske skaly sa nachádzajú v severnej časti geomorfologického celku Tríbeč, v pohorí Vtáčnik, pri obci Veľké Uherce. Patria do rovnomennej prírodnej rezervácie o veľkosti 4,39 ha, ktorá bola vyhlásená v roku 1980 kvôli ochrane viacerých biotopov - les, lesostep, step, skalná step na pomerne malej ploche. Rezervácia je tvorená na južných vápencovo-dolomitických skalnatých úbočiach, ktoré sa vyznačujú pestrou kvetenou rôznych spoločenstiev drieňových dúbrav. Dobrotínske skaly ponúkajú turistom pekné výhľady na protiľahlý Oselný vrch a blízke okolie.

Veľké Uherce (230 m.n.m.)
Ležia na severozápadnom úpätí pohoria Tribeč, v doline Drahožice. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 17. storočia, ktorý bol neskôr prestavaný do barokového štýlu a v 19. storočí do neogotického slohu s anglickým parkom. V obci sa nachádza gotický kostol z roku 1332, renesančne upravený v roku 1669. V 19. storočí založil Michael Thonet v obci fabriku na ohýbaný nábytok, ktorý vlastnil kaštieľ. Počas bojov SNP bolo v obci veliteľstvo povstaleckých jednotiek. V hornej časti obce sa nachádza priehrada, ktorej úžitkovou vodou sú napájané okolité obce i mesto Partizánske.

Oselný vrch – 632 m n. m.
Všetci, ktorí si mysleli, že pohorie Tribeč ich už nemôže ničím prekvapiť, by mali navštíviť nádherný bralnatý končiar zvaný Oselný vrch. Nachádza sa v katastri obce Veľké Uherce. Oselný vrch je vlastne kremencová hôrka, teda útvar pre Tribeč charakteristický. Nad svojimi kolegami vyniká malebnosťou, krásou a predovšetkým pôsobivým temer kruhovým výhľadom, ktorý sa z neho naskytá. Z vrcholových partií možno pozorovať veľkú časť regiónu Horná Nitra, dominantnými prvkami horizontu sú vrchy Žarnov, Buchlov, Rokoš, Kľak, ako aj hrebeň samotného Tribeča.
Oselný vrch je prístupný po okružnom zeleno značenom turistickom chodníku z Veľkých Uheriec, ktorý je súbežný s náučným chodníkom oboznamujúcim návštevníkov s prírodnými pomermi a atrakciami oblasti. Chodník prechádza Sedlom pod Oselným, odkiaľ je to na samotný vrchol len cca 100 m. Odbočka zo značenej trasy je dobre viditeľná. Tajomstvami opradené pohorie Tribeč, vo svojej severovýchodnej časti oplýva bizarným skalnatým vrchom – Oselný vrch. Mohutné a strmé skalné zrázy tohto vrchu sa rozprestierajú neďaleko Velkých Uheriec. Bralnatý končiar tohto vrchu je tvorený z kremenca a ponúka očarujúci kruhový výhľad naHornú Nitru a okolité pohoria. Takmer ukážkový výhľad budete mať na vrchy Žarnov, Buchlov, Rokoš, Kľak, ale i na hrebeň samotného Tribeča.

Dĺžka trasy: 18.00 km
Prevýšenie: 630 m

16.05.2020 BIELE KARPATY – KRIVOKLÁTSKA TIESŇAVA, VRŠATEC

Dátum konania: 16.05.2020
Trasa:

Krivoklát NCH 1:15 – Chrastková ztz 1:15 – Biely vrch sedlo mtz 0:20 – Vršatec chata 0:15 – zrúcanina hradu 0:15 – Vršatské Podhradie

P
revýšenie: 500m
žka: 12,00 km
Čas: 3:30 hod

Krivoklátska tiesňava
Krivoklátska tiesňava je pôsobivý geomorfologický útvar vyhlásený za prírodnú pamiatku. Ide o malú, ale veľmi peknú vápencovú sútesku s vysokými skalnými bralami a výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, napríklad drobných orchideí či prísne chráneného motýľa jasoňa červenookého. Súteska, ktorú vyhĺbil Krivoklátsky potok zarezavší sa do mäkkého, málo odolného podložia, sa nachádza v pohorí Biele Karpaty, v bezprostrednej blízkosti obce Krivoklát a pokračuje do Krivoklátskej doliny a k ďalšej prírodnej pamiatke - Krivoklátskym lúkam.
Lesnícky cyklistický náučný chodník má 18 zastávok. Na informačných tabuliach sa návštevníci môžu dozvedieť o miestnej faune a flóre, o prírodnom výtvore Dračia studňa, o význame činnosti lesníkov. Môžu sa dozvedieť, čo je to snehová jama a na čo lesníkom slúži. Jedna zo zastávok informuje o tzv. introdukovaných drevinách (v lokalite sa vyskytuje Duglaska tisolistá, dovezená zo Severnej Ameriky začiatkom 20. storočia).Na trase sa nachádza vyhliadková rozhľadňa, z ktorej je pekný výhľad na Vršatecké bralá. Najvyššie položené miesto na trase lesníckeho náučného chodníka je horáreň Chrastková (550 m n. m.). Trasa lesníckeho náučného cyklochodníka je značená zelenou značkou (stredná obtiažnosť, prevýšenie približne 200 m).

Hrad Vršatec
V prekrásnom prostredí národnej prírodnej rezervácie Vršatské hradné bralo sa nachádzajú skromné zvyšky kedysi mocného hradu Vršatec. Tento hrad bol postavený v 13. storočí a patrí k najstarším na celom Považí. Začiatkom 18. storočia, vo víre stavovských povstaní, ho habsburské vojská vyhodili do vzduchu, aby sa v ňom nemohli opevniť proticisárski vzbúrenci a odvtedy už nebol obnovený. K hradu sa viaže srdce trhajúca povesť o tunajšom zemepánovi Imrichovi a jeho vernom kastelánovi, ktorí pri obrane pevnosti proti Tatárskym dobyvateľom spoločne padli do pohanského zajatia. Aby nemohli ujsť, spútali ich Tatári dovedna za nohy. V temnici, kde mali stráviť posledné dni svojho života sa im však podarilo objaviť sekeru a kastelán navrhol, aby mu pán odťal nohu a oslobodil tak aspoň seba. Keď to dojatý Imrich odmietol, sluha sa o spútaný úd pripravil sám. Pánovi sa z väzenia podarilo ujsť a Tatári udivení láskou a obetavosťou verného kastelána, pustili na slobodu i jeho.

Vršatské bradlá
Prírodná rezervácia Vršatské bradlá patrí k najjagavejším prírodným skvostom Považia i celého Slovenska. Tvorí ju dlhý skalnatý hrebeň tiahnuci sa od Vršatského Podhradia až k obci Červený Kameň.
Prekrásne belostne žiariace skalné veže vykúkajúce z lesnej zelene Bielych Karpát nie sú tým jediným, čo v oblasti púta pozornosť turistov. Oko milovníka prírody zavše padne aj na vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktoré sa v oblasti vyskytujú. Rezervácia je napríklad domovom jedného z najkrajších a zároveň najohrozenejších slovenských motýľov, jasoňa červenookého. Bradlá sú okrem toho i významnou paleontologickou lokalitou s veľkým množstvom fosílií.
Oblasťou Vršatských bradiel vedie náučný chodník s 10 informačnými panelmi. Chodník začína v obci Vršatské Podhradie, možno ním však prechádzať i z druhej strany, z obce Červený Kameň.
Rezervácia Vršatské bradlá susedí s podobnou, avšak samostatnou prírodnou rezerváciou Vršatské hradné bralo, v ktorej sa nachádza zrúcanina hradu Vršatec.

Dĺžka trasy: 12.00 km
Prevýšenie: 500 m

06.06.2020 MALÁ FATRA – KĽAK 1352m

Dátum konania: 06.06.2020
Trasa:

Čičmianske rázcestie ztz 2:00 – Malý Kľak sedlo 0:30 - Pod Kľakom 0:10 – Kľak 0:10 – Pod Kľakom 0:30 - Malý Kľak sedlo mtz 1:15 – Suchá dolina 0:45 – Fačkov

Prevýšenie: 985m
žka: 14,00 km
Čas: 5:30 hod

Kamenná kryha v príboji víchrov, tak pomenoval Stanislav Muntág tento hojne navštevovaný vrch v Malej Fatre. Veľa našich vrchov predstavuje zvetrané zvyšky vápencových krýh, vrásnenie zemskej kôry ich zdvihlo stovky, tisíce metrov nad hladinu mora, prívaly dažďov a príboje víchrov vymodelovali ich súčasnú podobu. Jednou z takýchto kamenných krýh plávajúcich po mäkkom vankúši flyšových hornín bol aj strážovský príkrov. Jeho trosky sa usadili na Slovensku – dnešné Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra. Aj vrchol Kľaku je jednou z trosiek Strážovského príkrovu, ktorá sa ocitla na vrchole krásy. Keďže je oveľa odolnejšia ako okolité flyšové horniny, voda ju neohlodala a ostala vyčnievať ako špicatý nos akejsi driemajúcej obryne. Nasenstein - „kameň nos“, tak ho nazvali nemeckí osadníci, ktorí od 30.rokov 14.storočia prekutávali okolie hornej Nitry nalákaní vidinou zlatých žíl. Zablúdili aj na vrchol obrieho nosa a presnorili všetky jeho dutiny. Kamenný nos priam láka podstúpiť neveľkú námahu cesty na vrchol. Jeden z najkrajších chodníkov vedie cez temeno Košiarky a Malého Kľaku. Ozrutný útes vám tu čnie priamo nad hlavami a pohľad naň priam vyráža dych. Odrazu nie je kam stúpať, vietor varovne zahvízda a celou silou sa oprie do spotených tvárí až sa zháčime stojac nad pažerákom ozrutnej priepasti. Pokračovanie vápencovej kryhy potiahnutej mäkkým trávnatým kobercom ktosi odlomil a odniesol nevedno kam. Pod nohami sa vinie línia hlavného hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry až k vzdialeným chrbtom Martinských holí. Naľavo sa rozkladá bludisko Strážovských vrchov, ktorým neohrozene kraľuje počerný zarastený Strážov. Za hradbou Strážovských vrchov uzrieme modrastý múr Javorníkov. Na opačnej strane sa ligocú zákutia Turčianskej kotliny, olemované hradbou Malej a Veľkej Fatry, za ktorou vykúkajú hrebene Vysokých a Nízkych Tatier. Za lesnatou kulisou Kremnických vrchov zase vyčnieva belasá kontúra Poľany. Kľukaté línie horských hrebeňov sa tiahnu doďaleka na všetky svetové strany, akoby rozbúrené more odrazu znehybnelo. V juhozápadnej časti Lúčanskej MF sa nad krajinou Horného Ponitria a Rajeckou kotlinou dvíha Kľak. Predstavuje dôstojný začiatok pekného a z turistického hľadiska záživného hrebeňa. Vrch s atmosférou ohromujúcich diaľav a bezprostredných strmín je vďačným cieľom milovníkov hôr. Vyniká výhľadom, rozmanitým reliéfom a vzácnou flórou. Výškou a najmä polohou je dominantný a suverénne ovláda veľkú časť krajiny. Pri dobrom počasí dovidieť až na najvyššie vrchy Moravsko-sliezských Beskýd: Radhošť, Lysú horu, Veľkú Raču v Kysuckých Beskydách, časť NT, VF, Slovenské Rudohorie, hrebene Javorníkov, Bielych Karpát.

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 985 m

27.6.2020 NÍZKE TATRY – BABA, MESIAČIK

Dátum konania: 27.06.2020
Trasa:

Tále žtz 1:45 – Mesiačik 0:45 – Baba 1:00 – sedlo Príslop mtz 0:30 – Kosodrevina žtz 0:30 – Srdiečko 0:20 – Trangoška

Prevýšenie: 1090m
žka: 13,5 km
Čas: 5:00 hod
 
Baba 1617m
Výrazný končiar v južnej rázsoche Derešov oddeľujúci Bystrú a Vajskovskú dolinu. Je porastený kosodrevinou, ale z vrcholu sú pestré výhľady na rázsochy Skalky a Gápľa.

Bystrá dolina
Vyhľadávaná dolina na južnej strane NT. Oblasť Táľov tvoria rozsiahle lúky, pokračuje v úzkom zovretí svahmi Pálenice, Baby a Mesiačika na západe a masívom Veľkého Gápľa na východe až pod hlavný hrebeň Ďumbier – Chopok a Čertovica. V doline sú významné strediská rekreácie a športu Tále, Trangoška, Srdiečko.

Tále
Pôvodný názov časti lúk v Bystrej doline, dnes významné stredisko rekreácie a cestovného ruchu. Na území Táľov sa nachádzajú tri významné ubytovacie zariadenia, Hotel Partizán, Hotel Stupka a Hotel Golf. Do prírody citlivo zasahuje 18 jamkové golfové ihrisko Gray Bear, 9-jamková akadémia Little Bear a lyžiarske stredisko SKI Tále. Športoviská dopĺňaju tenisové kurty, prírodné kúpalisko, Tarzánia a minigolf. Okrem hotelových reštaurácií je možné navštíviť špičkové gastronomické zariadenie Táľska Bašta, ako aj niekoľko ďalších reštaurácií.

Vajskovská dolina
Jedna z najdlhších dolín NT s veľmi pôsobivou scenériou, v závere vysokohorské kotly a vodopády. V masíve Žiarskej hole je Kulichova dolina s pamätnou mohylou 16 lesným robotníkom, ktorí v roku 1956 zahynuli pod snehovou lavínou. V celej doline je režim ticha.Vajskovská dolina je južná perla NT. Preteká ňou Vajskovský potok, na ktorom sa vytvorilo niekoľko zaujímavých vodopádov a kaskád. Dolný vodopád spadá cez žulový prah v troch výrazných stupňoch v celkovej výške 16m, Horný vodopád tvorí takmer 50m vysoká kaskáda. Záverečný kotol doliny má veľhorský charakter. Vo vrchných miestách Vajskovskej a Lomnistej doliny a v oblasti vrcholu boli koncom 60-tych rokov 20.storočia vysadené kamzíky, ktorým sa teraz dobre darí. Krásny, avšak málo známy Vajskovský vodopád leží vo Vajskovskej doline v Nízkych Tatrách, v nadmorskej výške 1200 m. Je tvorený Vajskovským potokom a jeho výška dosahuje 9 m. Vajskovská dolina patrí k najčarovnejším dolinám Nízkych Tatier, je charakteristická skutočne panenskou prírodou a božským tichom. Nakoľko ale leží mimo hlavných turistických trás, je veľmi málo navštevovaná, a tak Vajskovský vodopád zostáva väčšine ľudí zavítavších do národného parku neznámy. K vodopádu vedie značkovaný chodník z Dolnej Lehoty je prístupný po vodopád a ďalej je už z dôvodu ochrany uzavretý. V oblasti treba dávať dobrý pozor, pretože sa vyznačuje hojným výskytom medveďov. Jej panenská príroda vás očarí a návšteva vás nabije na najbližšie týždne. V doline platí zákaz kladenia ohňa, je zakázané stanovanie aj zber lesných plodov. Z tejto doliny boli do voľnej prírody vypustené prvé kamzíky, privezené z Vysokých Tatier. Je súčasťou územia NAPANT-u, horná časť doliny zároveň tvorí východnú hranicu NPR Skalka.

Dĺžka trasy: 13.50 km
Prevýšenie: 1090 m

18.07.2020 VTÁČNIK – VTÁČNIK 1346m

Dátum konania: 18.07.2020
Trasa:

Kamenec pod Vtáčnikom, chata Končitá NCH na Siahy1:30 – Siahy mtz 0:40 – Vtáčnik 0:40 – Siahy cez Dolný Kostolík a Jašekovú skalu 0:50 – Horný dom 0:20 - Bystričianská dolina 0:50 – Sekaniny žtz 0:30 – Chata Končitá

P
revýšenie: 975m
žka: 17,0 km
Čas: 6:00 hod

Vtáčnik 
Vrch tajných výhľadov, raj vymodelovaný z produktov pekla, lebo pohorie Vtáčnik je pozostatkom stuhnutých lávových prúdov, čo dakedy pred štrnástimi miliónmi rokov vytryskli zo žeravých zemských útrob, sprevádzané oblakmi ohňa a síry, dymu a čierneho sopečného popola. Typickým krajinotvorným prvkom Vtáčnika je zlomový rozpad andezitových hornín, vďaka ktorému vznikli galérie majestatných útesov – Veľký a Malý Grič, Biely Kameň, Buchlov, Žarnov, Hrádok.…
Z bralnatých galérií hrebeňovej rázsochy Jaseňovej skaly sa nám otvoria výhľady na zvlnený reliéf vtáčnických chrbtov, prerývaný čiernymi baštami andezitových múrov. Hlboko pod nami, hneď vedľa ústia Bystričianskej doliny, sa rozkladá výrazný skalný útes pod temenom vrcholu Hrádok. Kedysi slúžil ako ochranná bariéra pre hradiská prastarých obyvateľov – ľudí halštatskej kultúry, Keltov, Dákov aj starých Slovanov. Od polovice 20.storočia sa na hladkých stenách tohoto stometrového brala usídlili horolezci. Vrcholovú plošinu Vtáčnika obýva komická rodina podivuhodne znetvorených “bonsajov”, zakrpatených stromov skrivených údermi studených vetrov. V bučine sú roztrúsené miniatúrne vydania jedlí, javorov, jaseňov a v najvyšších polohách jarabín. Práve tento zakrpatený prales je jedným z unikátov NPR Vtáčnik, ktorá zaberá temeno vrchu a severné svahy. Malebne zvlnené predhoria hlavného hrebeňa sa pokojne rozlievajú po údolí. Priemyselný labyrint horného Ponitria na jednej a Žiarskej kotliny na druhej strane pohoria je z tejto výšky útulný a neškodný. V galérií kľukatych línií ľahko rozšifrujeme známe vrcholy pohorí – Zobor, Tribeč, Inovec, Rokoš, Malá Magura, Kľak a aj Veľká Fatra. Ako nepriestrelný múr sa na severovýchode rozkladá hrebeň Kremnických vrchov s rozložitou Flochovou a za ním vykúkajú vrcholy Nízkych tatier.
Vrch Vtáčnik je najvyšším vrchom celého rovnomenného pohoria. Vypína sa na pomedzí prievidzského a žarnovického okresu a predstavuje výraznú dominantu šíreho okolia. Vrch pokrývajú husté zmiešané lesy, samotný vrchol ozdobený železným krížom je však čiastočne odlesnený a ponúka ďaleké výhľady na Kremnické, Štiavnické i Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a celú oblasť hornej Nitry. K lákadlám vrchu, ale i celého pohoria vytvoreného v dávnych dobách sopečnou činnosťou, patria nádherné andezitové skalné útvary. Vrch Vtáčnik a jeho okolie je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie vyznačujúcej sa starými lesnými porastmi miestami priam pralesovitého charakteru. Severovýchodný svah vrchu je mimoriadne bohatý na čučoriedky.

Jaseňová skala - 913 m n. m.
Majestátne zaujímavo tvarované bralo Jaseňová skala leží neďaleko vrchu Vtáčnik v pohorí rovnakého mena. Popod ňu vedie značený turistický chodník, z ktorého sa naskytajú krásne pohľady na tento dávny sopečný výtvor. Na chodníku sa nachádza i niekoľko informačných panelov, ktoré návštevníka oboznamujú s tunajšími prírodnými zaujímavosťami, okrem Jaseňovej skaly napríklad i s prevzácnym 250-ročným bukom, ktorý leží na trase hneď pod bralom. Tento buk nie je jediným starým stromom v oblasti, naopak. Tunajší hvozd je plný podobných drevín, vďaka čomu má miestami temer pralesovitý ráz. Z turistickej značky vedúcej pod skalou možno odbočiť po neznačenom chodníku až na vrchol brala, z ktorého sa naskytajú obmedzené výhľady na okolité vrchy, napríklad na Buchlov či Kláštorskú skalu. Východiskom túr k Jaseňovej skale je najmä obec Bystričany či obec Kamenec pod Vtáčnikom.

Hrádok pod Vtáčnikom
Z divokej Bystričianskej doliny rozprestierajúcej sa v pohorí Vtáčnik, neďaleko obcí Bystričany a Kamenec pod Vtáčnikom, vystupuje ohromná, asi pol kilometra dlhá a asi 100 metrov vysoká skalná stena vrchu Hrádok. Stena je tvorená andezitom a je na nej badať charakteristická, veľmi zaujímavá odlučnosť tejto sopečnej horniny. V lokalite Hrádok sa kedysi andezit i ťažil. Dnes ju využívajú predovšetkým skalolezci, ktorí tu majú vybudovaných mnoho lezeckých trás. Hrádok je po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou na Slovensku. Zaujímavý je však i pre odvážnejších turistov. Na vrchol skaliska považovaného mimochodom v minulosti za jedno z najkrajších v Československu, totiž vedie zaistená cesta s rebríkmi a reťazami. Výstup je adrenalínový ale veľmi pekný. Z vrcholu, na ktorom sa už v pravekých dobách rozprestieralo pohanské hradisko, sa naskytá nádherný výhľad do Bystričianskej doliny. 

Dĺžka trasy: 17.00 km
Prevýšenie: 975 m

Strana [ 1 ] [ 2 ]
Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
01.02.2020 VEĽKÁ FATRA – ZIMNÁ KRÍŽNA 1574m

Dátum: 01.02.2020
Dĺžka trasy: 10.00 km
Prevýšenie: 965 m
Voľných miest: 44

04.04.2020 CÉROVÁ VRCHOVINA – HAJNÁČKA, STEBLOVÁ SKALA

Dátum: 04.04.2020
Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 965 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 28. január,
meniny má Alfonz.

Počasive pre Slovensko