Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 6

30.08. - 01.09.2019 TROJDŇOVKA – NT ŽELEZNÔ

Dátum konania: 30.08.2019
Trasa:

1.deň

Trasa A:

Salatín 1630 m
Biela Ľupča mtz 1:30 – Vidovô 1:00 – Sliačská Magura 1:00 – Malý Salatín 0:10 – Sedlo pod Malým Salatínom ztz 0:40 – Salatín 1:00 – Ráztocké sedlo 1:00 – Železnô

Prevýšenie: 1340 m

Dĺžka: 19,2 km
Čas: 7:00 hod


Trasa B:

Liptovská Lúžna čtz 1:50 – Ráztocké sedlo1:10 – Salatín 1:00 – Ráztocké sedlo 1:00 - Železnô

Prevýšenie: 980 m
Dĺžka: 13 km
Čas: 5:00 hod

Salatín
(1630 m n.m.) je najvyšší končiar v severozápadnej časti NT a jeho charakteristický homoľovitý tvar vidno zo všetkých pohorí severného Slovenska.

Vrchol tvorí skoro 100 m dlhú úzku plošinu s nápadnou brázdou. Na severovýchode je dlhá bočná rázsocha Malého Salatína s bralnatými stenami a menšími jaskyňami (Zbojnícka jaskyňa). Má mimoriadny geomorfologický, zoologický a botanický význam a cenná je nielen vrcholová časť Salatína, ale aj tiesňava Skalné-Hučiaky.
Salatín je turisticky veľmi hodnotný a vďačný vrch, všetky výstupy naň sú v závere veľmi strmé a je z neho pekný kruhový výhľad na Liptovskú kotlinu.


Salatín stojí osamotený a oddelený dolinou od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Práve táto poloha, výška cez 1600 m a z mapy sa črtajúce možnosti kruhových výhľadov rozhodli, že ide o neprávom obchádzaný vrchol, hoci naň vedie turistická značka. Ako sa ukázalo, je to pochopiteľné, pretože vrchol sa nachádza mimo hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a nad mierne izolovanou dedinkou Liptovská Lužná. Ako vždy, aj táto minca má dve strany. Vrchol je síce málo navštevovaný, no to je zároveň predpoklad, že tu zažijete ničím nerušenú turistiku.



2.deň


Magurka žtz 1:40 – Sedlo Zámostskej hole čtz 0:25 – Sedlo Latiborskej hole 0:25 – Latiborská hoľa 0:50 – Sedlo pod Skalkou 1:00 – Košarisko 0:30 – Veľká Chochuľa 0:20 – Košarisko 0:50 – Sedlo pod Skalkou žtz 1:00 – Dolné Želizká 0:30 – Liptovská Lúžna


Prevýšenie: 1065 m

Dĺžka: 23 km
Čas: 7:30 hod

Trávnatý homoľovitý vrch Veľká Chochuľa (1753 m n.m.) leží v západnej časti Nízkych Tatier, na hranici breznianskeho a banskobystrického okresu. Napriek pomerne dlhým výstupom je turisticky obľúbený a hojne navštevovaný. Za túto skutočnosť môže predovšetkým strhujúci kruhový výhľad, ktorý sa z vrchu naskytá, a ktorý je i v rámci tradične vynikajúcich výhľadov z ostatných nízkotatranských velikánov unikátny. Z vrcholu Veľkej Chochule možno obdivovať napríklad Veľkú Fatru, Liptovskú kotlinu, Chočské vrchy Západné Tatry či Kriváň.


Meandre Lúžňanky

Na okraji obce Liptovská Lúžna krčiacej sa na úpätí Nízkych Tatier možno vidieť mimoriadne zaujímavý prírodný úkaz – Meandre Lúžňanky. Tok horského potoka Lúžňanka tu vplyvom nápadného zmiernenia spádu meandruje (kľukatí sa), pričom jednotlivé meandre (zákruty) sa k sebe často približujú na vzdialenosť iba niekoľkých desiatok centimetrov. Zaujímavé, krajinársky pôsobivé prírodné divadlo vyhlásené i za chránenú prírodnú pamiatku je poľahky prístupné z obce Liptovská Lúžna. Oficiálny značený turistický chodník sem nevedie.

Latiborská hoľa
(1643 m n.m.) je rozsiahla hoľa v západnej časti Ďumbierskych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, medzi Ďurkovou a Veľkou hoľou, nad osadami Železnô a Magurka.

Latiborská hoľa je hôľnatý vrchol výrazného reliéfu, vybudovaný na horninách kryštalického jadra Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, medzi Veľkou Chochuľou a Chabencom. Jej severné upätia sa dotýkajú Ľupčianskej doliny, na juhu Jasenianskej doliny. V severných úbočiach Latiborskej hole sa v minulosti intenzívne dolovalo zlato, striebro a aj antimón. Viaceré štôlne a  vysoké haldy vyvezenej hlušiny  sú viditeľné aj z vrcholu. Hrebeň je floristicky chudobnejší ako ostatné vrchy Nízkych Tatier. No môžeme tu nájsť viaceré druhy machov a lišajníkov, ktoré majú alpínsky charakter.



3.deň


Partizánska Ľupča žtz 0:25 – Rumanec 0:45 – Predná Magura 0:45 - Rumanec 0:25 – Partizánska Ľupča


Prevýšenie: 575 m

Dĺžka: 9,5 km
Čas: 2:30 hod

Magura je na Slovensku na každom kroku, táto je veľmi vďačná na výhľady: oholená, vystrčená do kotliny na severnom predhorí Nízkych Tatier. Z Ľupče sem vedie pohodlná cesta lúkami a lesmi.

Partizánska Ľupča, časť Biela Ľupča – jedna z najstarších obcí v oblasti, spomína sa od roku 1252, od r.1263 mala početné privilégiá, v r.1270 udelené mestské výsady, bola aj strediskom Liptovskej župy. V okolí sa ryžovalo zlato. (Najväčšia zlatá hruda, ťažká 7,5 kg, bola objavená v roku 1917 a je doteraz umiestnená v múzeu v Budapešti). V obci je gotický kostol z 13. stor., v interiéri s maľbami, neskôr prestavaný. Je známy najvyššou vežou v Liptove. Na cintoríne gotický kostol z r.1263, neskôr rozšírený a prestavaný, s fragmentom gotického krídlového oltára. Oválne námestie s renesančnými meštianskymi domami, v 19. stor. upravené. Cez drevenú lavičku ponad potok Ľupčianka prídeme na asfaltovú cestu.



Alternatíva

Biele ztz 1:40 – Pod Končitou 0:30 – Malý Zvolen žtz 0:45 – Zvolen čtz 0:10 – Nová Hoľa 0:45 - Donovaly

Prevýšenie: 995 m

Dĺžka: 10 km

Čas: 4:00 hod 

Dĺžka trasy: 19.00 km
Prevýšenie: 1340 m

21.09.2019 VYSOKÉ TARY – BYSTRÁ LÁVKA

Dátum konania: 21.09.2019
Trasa:

Štrbské pleso žtz 1:45 – Vodopád Skok 2:00 – Bystrá lávka 1:45 – Škutnastá poľana 1:00 – Pod Furkotskou dolinou čtz 0:30 – Štrbské pleso

Prevýšenie: 1064 m

Dĺžka: 16,1 km
Čas: 6:30 hod

Terasovitá dolina ľadovcového pôvodu nachádzajúca sa v západnej časti Vysokých Tatier medzi hrebeňom Soliska a hrebeňom Bášt sa nazýva Mlynickou dolinou. Táto dolina ústi už pri Štrbskom plese. Preteká ňou potok Mlynica, ktorý na jednej z jej skalných terás vytvára pôsobivý vodopád zvaný Skok. V doline sa nachádza i niekoľko plies, napríklad Pleso nad Skokom, Kozie plesá či Capie pleso. Pre jedinečné formy reliéfu je Mlynická dolina národnou prírodnou rezerváciou

Jedným z najkrajších a najznámejších vodopádov Vysokých Tatier je určite vodopád Skok nachádzajúci sa v Mlynickej doline neďaleko Štrbského plesa. Vodopád vytvorený potokom Mlynica padajúcim cez strmú skalnú terasu je zároveň tretím najvyšším vodopádom na slovenskej strane Tatier. K Skoku sa možno dostať po turistickom chodníku zo Štrbského plesa. Túra je nenáročná, zvládnu ju i menej zdatní turisti. V nižších polohách vedie chodník ihličnatým lesom, neskôr sa vyšplhá až do pásma kosodreviny.

V zníženine juhovýchodného hrebeňa Furkotského štítu vo Vysokých Tatrách sa nachádza vynikajúce vyhliadkové stanovisko a zároveň spojnica Mlynickej a Furkotskej doliny, tzv. Bystré sedlo. Turistovi vystúpivšiemu do tohto sedla sa otvára prekrásny výhľad na do výšin sa dvíhajúce na štíty ako Veľké Solisko či Kriváň, a tiež do oboch spomínaných dolín, ktorým kraľujú veľké plesá – Capie a Vyšné Wahlenbergovo pleso. V blízkosti sedla sa nachádza Bystrá lávka, ktorá funguje ako prechod medzi dolinami.

Dĺžka trasy: 16.10 km
Prevýšenie: 1064 m

12.10.2019 SKORUŠINA 1314 m

Dátum konania: 12.10.2019
Trasa:

Trasa A:
Oravský Biely Potok čtz 1:40 – Mních 0:45 – Prieková 0:45 – Kopec 1:30 – Malé Borové 1:10 – Veľké Borové žtz Súšava rozhľadňa 0:30 – Súšava 0:10 – Veľké Borové

Prevýšenie: 1006 m

Dĺžka: 19,0 km
Čas: 6:30 hod


Trasa B:

Zuberec mtz 1:40 – Prieková 0:45 – Kopec 1:30 – Malé Borové 1:10 – Veľké Borové žtz Súšava rozhľadňa 0:30 – Súšava 0:10 – Veľké Borové

Prevýšenie: 836 m

Dĺžka : 18 km
Čas : 5:45 hod

SKORUŠINSKÉ VRCHY

Patria do Podhôlno-magurskej oblasti. Rozloha 192 km2. Sú budované centrálno-karpatským flyšom s pieskovcovo-ílovcovými súvrstviami a tvoria mohutnú nesúmernú synklinálu. Hlavný chrbát vyvýšený nad Oravskú kotlinu a Podtatranskú brázdu predstavuje masívny chrbát rozrezaný hlbokými korytovými dolinami Oravice a Studeného potoka, ktoré rozčlenili Skorušinské vrchy na podcelky Kopec s rovnomenným najvyšším vrchom /1.251,3m/, Skorušina s rovnomenným najvyšším vrchom /1.313,8 m/ a Oravická Magura s najvyšším vrchom Magura /1.231,7 m/. Patrí do chladnej klimatickej oblasti. Povrch je pokrytý prevažne smrekovými lesmi s plochami trvalých trávnych porastov. Pôvodné smrekové lesy s prímesou buka a jedle sa zmenili na smrekové monokultúry. Územie okresu zasahuje podcelok Kopec.

Na vrchu Súšava s výškou 1075 metrov týčiacom sa na polceste medzi dedinami Malé Borové a Veľké Borové bola v roku 2013 postavená drevená turistická rozhľadňa s výškou 16,5 metra. Naskytajú sa z nej krásne výhľady na okolité pohoria, najmä Západné Tatry ale aj Chočské vrchy a Malú Fatru.


Skorušinské vrchy sa nachádzajú severne od pohoria
Západné Tatry. Od Roháčov ich oddeľuje Podtatranská brázda, ktorú tvoria Blatná a Tichá dolina. Skorušinské vrchy sú budované usadenými horninami vnútrokarpatského paleogénu, prevažne pieskovcami a zlepencami. Reliéf Skorušinského pohoria predstavuje masívny chrbát rozčlenený hlbokými dolinami riečky Oravica a Studeného potoka.

Pôvodné smrekové lesy s prímesou buka a jedle sa zmenili na smrekové monokultúry. Časti povrchu pokrývajú trvalé trávnaté porasty. Počas leta je tu možnosť zberu lesných plodov a húb. Skorušinské vrchy sa delia na podčasti - Kopec (1251 m) - Skorušina (1314 m) - Oravická Magura (Magura 1232 m)


Skorušinské vrchy patria do chladnej klimatickej oblasti. Severne pod vrchom Skorušina, v doline riečky Teplica, neďaleko obce Brezovica je vybudované
lyžiarske stredisko s umelým zasnežovaním a dobre udržiavanými zjazdovkami. Skorušinské vrchy poskytujú ideálne podmienky pre letnú aj zimnú turistiku. Časť pohoria patrí do národného parku TANAP a jeho ochranného pásma.

Dĺžka trasy: 19.00 km
Prevýšenie: 1006 m

26.10.2019 ŠTIAVNICKÉ VRCHY – ZLATÝ VRCH 850 m

Dátum konania: 26.10.2019
Trasa:

Repište ztz 0 :15 – Priehon žtz 1:10 – Pod Zlatým vrchom 0:15 – Zlatý vrch 0:10 – Pod Zlatým vrchom čtz 0:30 – Sedlo pod Studeným vrchom ztz 1:15 – Jergištôlňa mtz 1:00 – Podhorie

Prevýšenie: 685 m

Dĺžka: 15,0 km
Čas: 4:45 hod

Goldberg
nazývaný aj Zlatý vrch (850 m n.m.) je najvyšším bodom na trase a ponúka nádherné výhľady do okolia (vidíme napr. aj kúpele Vyhne ako aj Sklené Teplice). Najmä v lokalite Majer a okrajom prírodnej rezervácie Kamenný jarok treba dávať väčší pozor na červené značenie. Trasa väčšinou vedie po lesných a poľných cestách alebo chodníkoch, len záverečná časť vedie po verejnej cestnej komunikácii.

Markusov hrad

V horách nad obcou Repište sa týči hrad ako z rozprávky. Začali ho stavať v roku 2009 na mieste starej usadlosti z 19. storočia a slúžiť bude výlučne turistom. Exteriér repliky hradu je už hotový, práce v interiéri ešte pokračujú. Majiteľ stavby nevie odhadnúť, kedy sa skončia, avšak mohlo by to byť o rok. „Obľubujem historickú architektúru a k obci Repište a jeho okoliu mám veľmi blízky vzťah,“ povedal podnikateľ z Bratislavy, ktorý hrad stavia a chce zostať v anonymite.

V širokom okolí Repišťa zaniklo podľa jeho slov v minulosti veľa hradov. „Práve to ma motivovalo k rozhodnutiu postaviť takúto atraktívnu stavbu. Pracujú na nej výlučne miestni občania ručným spôsobom bez elektriny, preto nie je teraz možné presne určiť termín dokončenia. Elektrinu tam ani neplánujem zaviesť, aby sa zachovala stredoveká atmosféra v hrade aj v okolí,“ dodal podnikateľ s tým, že objekt bude prístupný verejnosti a turisti sa budú môcť dozvedieť nové informácie a vidieť aj artefakty z tohto štiavnického územia.


Hrad Marcus 
ležiaci nad obcou Repište je novodobým rozprávkovým hradom. Elektrina nebude podľa majiteľových slov na hrade nikdy ani zavedená. Hrad má totižto návštevníkov zaviesť do doby hradných pánov, kedy elektrina ešte nebola a okúsiť tak atmosféru stredoveku. Hradbu navrhol sám majiteľ. Expozícia hradu by mala pozostávať najmä exponátov zo Štiavnického územia. Hrad bol postavený ako spomienka na bohatú históriu územia ale tiež na pamiatku ľudí, ktorí odvážne bránili toto územie pred vpádmi.

Dĺžka trasy: 15.00 km
Prevýšenie: 685 m

16.11.2019 OSTRÔŽKY – BRALCE 817 m, JAVOR 821 m, BUDÍNSKA SKALA 765 m

Dátum konania: 16.11.2019
Trasa:

Trasa A:
Podkriváň mtz 1:45 – Javor 0:15 – chata pod Javorom ztz 0:25 – Budinské lazy 0:15 – Budínska skala 1:30 – Bralce 1:25 – Tuhár

Prevýšenie: 660 m

Dĺžka: 19,5 km
Čas: 5:35 hod


Trasa B:

Tuhár ztz 1:45 – Bralce mtz 0:55 – Polichno 0:45 - Tuhár

Prevýšenie: 500 m

Dĺžka: 12,0 km

Vrch Bralce
je známou turistickou lokalitou v stredoslovenskom sopečnom pohorí Ostrôžky. Návštevník tu okrem krásnej a divokej prírody nájde voľne prístupný prístrešok na núdzové prenocovanie či 39 m dlhú chránenú puklinovú jaskyňu pod Bralom.

Hrad Divín

Na nevysokom pahorku priamo nad centrom obce Divín sa vypína ruina rovnomenného stredovekého hradu postaveného niekedy na prelome 12. a 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Hrad dal postaviť pravdepodobne príslušník rodu Kačič. K najvýznamnejším majiteľom pevnosti patrili Balašovci, ktorí v polovici 16. storočia pribudovali nové predhradie s modernými obrannými prvkami – bastiónom a dvomi nárožnými baštami. Ani tieto opatrenia však nezabránili dobytiu hradu Turkami, ktorí ho okupovali temer 20 rokov. K obdobiu tureckej nadvlády sa viaže povesť o šikovnom cigánskom dievčati Rózke, ktorému sa podarilo v neskorých nočných hodinách opiť stráž držiaceho Turka. Jej pobratimovia potom spiacim dobyvateľom odohnali všetky kone a, zapáliac čečinu, ktorú nanosili do hradných pivníc, vykúrili ľútych Ázijcov z tvrdze. Po úteku prestrašených dobyvateľov sa na Divín vrátil niekdajší hradných pán a statočnú Rózku pojal za manželku.

Divínsky hrad vzdoroval vonkajším hrozbám nejedenkrát. Nijaká z nich mu však nepriniesla definitívny zánik. Ten mu paradoxne privodil jeho vlastný pán, lúpežný veľmož Imrich Balaša. Balaša svojimi hanebnými výčinmi rozzúril samotného cisára, ktorý v druhej polovici 17. storočia vyslal na Divín vojsko a pevnosť vyhodil do vzduchu. 
Zrúcanina Divínskeho hradu je prístupná po turistickom chodníku z obce Divín. 

Dĺžka trasy: 19.50 km
Prevýšenie: 660 m

30.11.2019 KONCOROČNÁ OPEKAČKA

Dátum konania: 30.11.2019
Trasa:

 

Dĺžka trasy: 0.00 km

Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa
Páči sa vám naša stránka?
(51384 účastníkov)
 
Áno 80 %
Nie 20 %
Tipy pre vás
30.08. - 01.09.2019 TROJDŇOVKA – NT ŽELEZNÔ

Dátum: 30.08.2019
Dĺžka trasy: 19.00 km
Prevýšenie: 1340 m
Voľných miest: 0

21.09.2019 VYSOKÉ TARY – BYSTRÁ LÁVKA

Dátum: 21.09.2019
Dĺžka trasy: 16.10 km
Prevýšenie: 1064 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 24. august,
meniny má Bartolomej.

Počasive pre Slovensko